CHESTER Z CHOTÁRA                                                    MUCHA      

MS 2.individual world rescue dogs championship 2024

TB  A 140 B 86

Ta znamka 140 nas velmi mrzi, ale bohuzial je to nezvratné a musíme sa zasa uspokojiť s tým že rozhodca je slabším článkom majstrovstiev. Prichod do dejiska majstrovstiev sprevádzal dážď a trochu aj chladno. Po všetkých povinných kontrolách nám team leader preposlal naše štartovacie časy, čo nás z časti aj potešilo aj nie. Hneď vo štvrtok o 16 sme sa mali postaviť na poslušnosť, a v sobotu o 8,45 nás čakala ruina. v priebehu dňa sa ešte časy zvrtli a pre nás to znamenalo 2 dni voľna a dosť času na prieskum. Poslušnosť sa presunula na nedeľu o 8. Hneď po prvých súťažiaich v ruine bolo jasné, že podmienky boli nastavené ťažké a narobili vrásky mnohým, pretekárom. Psovod mal resp. nemal žiadne možnosti pohybu. Páska na začiatku ruiny bola dosť obmedzujúca a vyžadovalo si to absolútnu samostatnosť psa, alebo dokonalú ovládteľnosť na diaľku. Po prvom dni odišli len dvaja psovodi s plným počtom  najdených osôb , medzi nimi aj naša kolegyňa Barbara s Kamou. Boli ako prví v obedňajšom čase čo našli všetkých nezvestných. Po dvoch dňoch hľadania v ruine bolo veľa pretekárov neúspešných a odchádzali určite nespokojní a ani slová rozhodcu "this is your big experience" ich veľmi napotešili. ja som len dúfala, že túto vetu si nebudeme musieť vypočuť aj my. Ale pre nás mal pán rozhodca nachystané úplne niečo iné.... v sobotu o 8,45 prišiel náš čas, slnko už dávalo o sebe vedieť, pred nami bol na práci majster sveta z minulého roku a veru odchádzal neúspešný. Tým sa len stupňovalo napätie a vzduch na dýchanie hustol. prišiel nás povzbudiť aj náš fan klub, čo nás potešilo, že v tom nebudeme sami.

Taktizovať nebolo nejako možné,jediné v čo som dúfala že môžme profitovať je ovládateľnosť na diaľku.a to sa naozaj potvrdilo. Olivera som vyslala do priestoru ruiny ,na úvod nech si sám porieši priestor. Nebolo možné moc vidieť, čo a kde bol, žiadne reakcie, aby som na základe toho vedela ďalej vyhodnotiť situáciu. Rozhodca scenár a umiestnenie nezvestných osôb nemenil, takže sme vedeli že nás jedna osoba čaká vo vagóne, druhá niekde v ruinovisku v strednej časti a tretia úplne vzadu. Prvú osobu si Oliver našiel vo vagóne, pekne označil a pokračoval ďalej. Druhá osoba nasledovala asi po 12 minútach a tretia nechala na seba čakať až do poslednej minúty. 

Nový blok - dvojklikom tu, zahájite úpravu bloku..

MS 1.individual world rescue dogs championship 2022

FLB  A 193 B 92

Talianske mestečko Provaglio d'Iseo sa po 4 dni stalo miestom 1. MS FCI záchranárskych psíkov, pretekári zo 17 krajín sveta si zmerali svoje sily a pripravenosť v troch disciplínach vyhľadanie na stope, na ploche a v ruine. Slovensko sme reprezentovali ako jediní, našou silnou disciplínou je plošné hľadanie, kde bolo prihlásených 41 pretekárov.  

Horúčavy predchádzajúcich dní nám naháňali hrôzu, ako to všetko prežijeme ešte južnejšie. Do miesta registrácie sme dorazili v doobednajších hodinách, značne znechutení a uťahaní z cesty. Ale Taliani nám pripravili hneď pri vstupe do officu studenú sprchu, že sa kľudne môžme otočiť a cestovať domov, IRO knižka bola neakceptovaná. Zachránila nás BKZB pracovná knižka a hurá sme prijatí. Ďalšia prekvapenie bolo nemožnosť si potrénovať, žiaden tréningový priestor, a už vôbec nie priestor na venčenie. Od začiatku do konca bola neochota komunikovať iným jazykom ako angličtinou, ale po anglicky nevedeli ani sami Taliani na dôležitých postoch v teréne , takže sme si rozumeli perfektne . Streda bol deň plný oficialít, meetingov, ukážok, kontrol etc. a už keď zmieňujem ukážky poslušnosti, tak tie boli prevedené na úrovni okresnej ligy, bolo mi len ľúto psíka, ktorý už bol starší a prekážky mu spôsobovali všetko možné len nie radosť. A my namiesto toho aby sme dostali relevantný obraz ako to má vyzerať,zostali sme v neistote,nezostáva iné len ísť podľa SP.  Rozlosovanie prebehlo hned po ukážkach a číslo 32 znamenalo, že máme vo štvrtok možnosť si oddýchnuť a v piatok o 9 nástup na plochu a v sobotu o 9 na poslušnosť a obratnosť. Trvalo mi to peknú chvíľku sa zorientovať v katalógu v časoch. 

Vo štvrtok sme s obavami opustili kemping, nakoľko sa prehrnula víchrica a preverovala ukotvenie stanov. Prívalový dážď znemožnil aj stopárom predviesť svoje schopnosti a plochári to tiež nemali ľahké, čo sa týka ruiny, tam vraj to nemalo vplyv na pohyb. Na ploche boli len dvaja pretekári úspešní, ako inak , boli to Taliani . predpoveď počasia nebola príliš priaznivá ani na piatok, zobudili sme sa do úplného bezvetria, po ceste na plochu začalo pršať. Už vo štvrtok sme zistili, že plocha na ktorej sa pracuje je obľúbeným miestom bežcov, cyklistov, venčenie psíkov na voľno, prechádzky rodinné atď. keď som si myslela, že o 9 to ešte budú všetci spať, tak to bol omyl. o 9.30 sme boli zavolaní na prípravné stanovište, ale ešte museli podľa informácii opáskovať priestor, kde bolo osie hniezdo. A konečne zaznel signál, môžme prísť. 

     Scenárius na ploche bol daný zrozumiteľne, traja paraglajdisti sú nezvestní, nikto nevie kde "pristáli", žiadni svedkovia, sme prví čo idú do terénu na hľadanie. V sektore sa nachádza no go zóna, ktorá je ohraničená páskou. Stopky sú zapnuté, pár nevyhnutných otázok, overenie si či náhodou sa vzduch nerozhýbal a vyrážame. Po ľavej strane sektora idem  tam kde sa dá prejsť, Kaja vysielam a ten sa ležérnym tempom vydá do terénu. Terén je hustý, nepriehľadný, len rolnička mi oznamuje kde sa práve Kanďúr nachádza. Po zahrievacom kole sa dostane do tempa a od toho momentu šlape ako hodinky. Prvý paraglajdista nedá na seba dlho čakať, krátky signál že už je pri ňom a nastupuje krásne štekanie. Chlap komplet zabalený v plachte, perfektne značený Kajom, odovzdaný záchranárom. Pokračujeme rovnakým tempom ďalej, Kajo sa vzďaluje za hranicu terénu, mizne mi z dohľadu a po chvíli začne značiť druhého nezvestného. Na mape terénu nie je vôbec vidieť potok do ktorého druhý človek spadol, tok pomohol Kajovi pri dohľadaní druhého letca. Dostať sa k nemu nebolo jednoduché, rozhodkyňa ma zastavila a vybrala sa sama skontrolovať ako sa veci majú, či náhodou Kajo neopustí svoje stanovište keď ju zbadá. Ale ten si stál pevne pred konármi pod ktorými ležal zasa komplet zabalený človek v bezvedomí. Pre pokračovanie vysielam Kaja z miesta nálezu a ja sa vraciam tam kde som zavesila značku. Viac krát si overujem pohyb vzduchu v teréne, miestami sa trochu pohne, z pravej strany, kde je práve verejný chodník. Kajo je dva krát dlhšie bez návratu v teréne, zrejme si šiel očekovať osoby čo sa prechádzali terénom, je to nepríjemné. Vrchnú hranicu terénu vidíme vcelku dobre a pomaly sa vraciame pravou stranou popri chodníku nazad. Hľadám uličky do ktorých vysielam a čakám. Práve po vyslaní do jednej z nich vidím trochu ďalej a pozorujem ako Kajo dohľadáva osobu, vedela som že je to dobré znamenie, po chvíli opäť počujem signál a vzápätí štekanie a to už sme vedeli, že tretia osoba je nájdená. Nastala pre mňa ťažká úloha, dostať sa k poslednému paraglajdistovi ale zvládla som to a Kajo aj napriek tomu že registroval že mám veľký problém sa k nemu dostať neprestával štekať. Ďakujem ti Kanďúrik, podržal si nás. Boli sme hrozne šťastní že sa nám zadarilo a pani rozhodnyňa dávala tiež najavo radosť, že konečne našiel niekto po dlhej dobe všetky tri nezvestné osoby. V 20 min ukončila našu prácu s tým že sme sa vrátili na začiatok terénu. Vedela som že naša práca bola dobrá a bude ohodnotená peknými bodmi, čo sa aj za chvíľu potvrdilo. 193 bodov bolo v závere najviac zo všetkých pretekárov na ploche. Kajova práca bola výborná, na začiatku pár sekúnd trochu dovolenková, ale potom prekvapil pani rozhodkyňu. Vyslúžili sme si potlesk od všetkých pomocníkov na ploche, keď sme odchádzali k autu. Zmoknuti ale šťastní sme opustili náš sektor. Prvú časť našej veľkej previerky sme mali za sebou a čakala nás druhá časť hneď nasledujúci deň...

Poslušnosť - holandský rozhodca bol prísny od prvého pretekára až do konca, čo mi trochu naháňalo hrôzu. Sobota, deň kedy sa rozhodne o majstrovi sveta vo vyhľadaní na ploche, najlepšiu poslušnosť 94 bodov, predviedol belgický závodník a ten ako posledný práve v sobotu 18,40 nastupuje na plochu. My sa s Kajom o 9 hodine prezentujeme na poslušnosti s českou pretekárkou s BOM. Kajo sa zobudil do dobrej nálady. Optimisticky sme sa presunuli na štadión. Slnko už dalo o sebe vedieť a začínalo byť pekne sparno. Pre nás bola výhoda že sme ako prví išli cviciť. Chôdza v Kajovom podaní bola výborná, ohodnotena na VD , druhý cvik hojdačka, V, treti rebrik,V, tunel, VD, aport , VD, dištanc kontrol, VD, nosenie V, Ovladatelnosť na dialku , D, odloženie, VD.  CELKOVO POSLUŠNOSŤ 92 bodov, z mojho pohľadu skvele.

Po poslušnosti opadlo napätie a zostávalo nám pár hodín si počkať na výsledok belgického pretekára na ploche. Spríjemnili sme si ich "malým "výstupom na panchinu gigante, kde sme si užívali nádherné výhľady na Lago d'Iseo. Naivne sme dúfali, že sa zmení informačná politika organizátorov, a dozvieme sa niečo aj online. na výsledok sme si museli počkať do neskoršieho večera, vtrhnuť do officu a opýtať sa či sú naozaj gaga. Neoficiálne sme sa už tešili z víťazstva. Kajo sa tešil z vystískania  a padali aj slzy radosti, nie Kajove samozrejme. 

14.5.2022  skúška IPOR FLB/ A189 B96

Ako prvá prišla naša poslušnosť v areáli SIM vo Vrútkach. Kým sme prišli na radu slnko už poriadne pralo na trávnatú plochu medzi budovami, z povzdialia nás pozorovali unavení býčkovia a ovce, slepice na nás už nedovideli. Odloženie naše nie príliš obľúbené bolo prvé a aj riadne zvukovo doprevádzané od Olivera. potom čo docvičil náš spoločník poslušnosťou prišiel na radu naša Bčková zostava. Oliver podal naozaj presvedčivý výkon s pár drobnými chybičkami a zaslúžene sme si odniesli 96 bodov. Na pravé poludnie sme sa presunuli na plochu a čakali kým príde na nás rad. Terén čo sme dostali na prehľadanie bol neľahký zahrňal časť lúky, no go zona pre mňa,  a to bolo miesto kde sa Oliver vyšťavil. 

Do Paríža , odstrašujúcich 1350 km, sme odchádzali s Kajom s odhodlanim splnit limit a napravit tak smolu z minuleho roku. pripravu sme zobrali zodpovedne, posledný volný víkend sme si potrenovali na bývalom tankodrome v Martine, kde bol terén velmi neprijemný, ale ani zdaleka sa nepodobal tomu v Parizi. camping v ktorom sme nasledujuci tyzden mali zaparkovany karavan bol  velkej casti obyvani aj ostatnymi ucastnikmi MS. V utorok sme uz v plnom nasadeni zvladli registraciu, vet. kontrolu, trening, schodzu teamleadrov, kde sme si vylosovali moznost vecerneho losovania  ako treti v poradi. Takze bolo z coho vyberat. Kajovi som vybrala poslusnost hned na stredu o   15,55 hod. a specialku na piatok o 15 hod.     

Poslusnost  

na futbalovom ihrisku, krasny slnecny den, pre Kaja absolutna nevyhoda. Na aport bola vybrata kefa s tvrdym vlasom, kazdy jeden sutaziaci dostal novu, kvoli neprijemnej chorobe v Norsku. Kajo je na poslusnost super spolocnik a potvrdil to aj teraz, cvicili sme ako prvi a odniesli sme si krasnych 93 bodov. Z mojej strany max. spokojnost, aj ked skoda rebrika, na ktorom dostal Kajo trochu smyk. Stvrtok ako den volna sme si trochu uzili v uliciach Pariza a potom sme sa uz sustredili na nasu specialku na piatok. Tu padali medzitym vysoke body, tak sme sa mali na co tesit. Teren nas nesklamal bol velmi neprijemny, nepriechodny, viackrat lomeny do praveho uhla. vietor pomahal len velmi skupo ale Oskar zato zhora prikuroval statocne. Moj postup bol velmi jednoduchy, drzat sa stredovej osy a posielat Kaja do stran, v ramci moznosti. Kajo mal prvu osobu na druhe vyslanie na pravej strane nasej postupovej osi. Znacenie dobre, nemusela som daleko za nim. Dalsich desat minut nasledovalo vysielanie do trnisteho terenu, prerastenych cernicovych krikov, zarastnej malincej luky a rokliny ako na pravej tak na lavej strane. Do toho vsetkeho prazilo slnko, prenaledovala nas skupina osob, ktora Kajovi sposobila niekolkokrat zbytocne stocenie sa. Druha osoba bola na hranici po 250 m postupu. Tak uz nam zostalo len prehladat len zvysok terenu, Kajo siel naozaj zodpovedne, aj ked miestami som na nom videla max. odpor k terenu. Ked sme boli tak 20 metrov od konca terenu prepadavala ma bezradnost, ale Kajo sa zrazu rozbehol do pravej strany, uplne na pravu zadnu hranicu a ozvalo sa stekanie. Spadol mi obrovsky kamen zo srdca a tesili sme sa naramne z najdenia vsetkych osob. Najvacsia bodova zrazka bola prave za znacenie tretej osoby, ale aj napriek tomu 187 bodov nam stacilo, aby se sa postavili na treti stupienok v konecnom vyhodnoteni.                                                                          

Medzinarodna skuska zachranarskych psov Wiener Neustadt 8.-10.6.2019

V nedelu sme hned od rana vedeli, ze to nebude zabava, neskutocne horuco,  pohyb vzduchu skoro ziadny,  prasilo sa od noh, teplo stipalo v nose. Kajo aj napriek teplu nastupil na plosne hladanie od zaciatku zodpovedne,  prvych desat minut vysiel bez nalezu,ale pokracoval s nasadenim a presne plnil pokyny. plocha na prvy pohlad prijemna, ale pocasie z nej urobilo pre niektorych neprekoknatelnu barieru. plochu som sa snazila prejst v rychlejsom tempe, aby nam este zostal cas na pripadny posun, co sa aj nakoniec vyplatilo. dvaja figuranti boli ulozeni v hustom krovi a jeden medzi kamennymi balvanmi. japonska pani rozhodkyna ohodnotila nasu pracu pozitivne, ocenila vybornu ovladatelnost Kaja na ploche, bodova strata bola za stekanie. z plochy sme odisli s vynikajucimi 195 bodmi. nasa prva cesta viedla k vode, kde si doprial Kajo osviezenie a jeho oblubenu vychadzku . na poslusnot sme nastupili dobre naladeni a ta sa nam podarila naozaj na jednotku. zasluzene si Kajo odniesol 98 bodov a velky obdiv nielen rozhodcu ale aj prizerajucich sa psovodov.  je jasne ze Kajo vie ocarit nielen svojou ofinkou, ale aj svojim skvelym vykonom.

Ljubljana 18.-23.9.2018 - Kajo na svojej svetovej premiere.

Majstrovstva v Slovinsku boli predlžené o jeden deň, teda odchod bol naplánovaný na pondelok. Naše požiadavky nám plnila na 100 percent hned od prvého dňa Denisa.Starala sa hlavne o fotenie, vozenie a stravovanie. Hned po príchode do Ljubljany sme zaparkovali v campingu, kde už bol bohatý zástup učastníkov MS. Potom hned odchod na treningovy plac a odtial priamo na registraciu. Utorok bol už dňom bohatým na všetky oficiality a večer konečne očakávané zlosovanie časov. poslusnost sme si vylosovali v naozaj horucom case, ale aj napriek mojim obavam z tepla, predviedol Kajo jednu z najlepsich poslusnosti na MS. Dakujem mu ze dokazal oblezat na slnku dlhe odlozenie a potom sa este skoncentrovat na skvely vykon.

https://uloz.to/dkCHtaUrx0Ojd/kajo-uo

Na ploche nas cakali ako vzdy tri osoby. Pred MS sme sa zamerali hlavne na nacvik znacenia, dlheho znacenia, co sme doviedli aj do perfektnosti. Kajo zacal velmi dobre. Prva osoba bola schovana medzi skalami, skalnou lavinou ako bolo prezentovane v uvodnom pohovore. Vybrala som sa uplne netradicne, s umyslom prekrizit teren stredom co je s ohladom orientacie podla nicoho velmi komplikovane. bola to aj osudova chyba ktora nas stala jednu osobu. obidve najdene osoby boli excelentne oznacene, na tretiu nam uz nezostal cas. 

XXII. majstrovstvá sveta záhranárskych psov sa konali v termine 21.-25.9.2016 v Talianskom mestecku Casalette.

Na tyzden sa stal nasim prechodnym bydliskom karavan v kempingu Avigliana. Velmi rychlo sme sa zabyvali a psychicky aj fyzicky pripravovali na stredajsi den ktory bol plny nesutaznych aktivit - registracia, veterinarna kontrola, trening, stretnutie team leadrov, ukazka poslusnosti, uvodny ceremonial a vecerne losovanie startovnych cisiel. Mala som stastnu ruku, cislo 115 znamenalo pre nas nasledujuci den volna, ktory Chester vyuzil na spanie a ja na sledovanie prvych sutaznych teamov. Prve vysledky z plochy poukazovali na narocnost terenu pre psov aj psovodov. Uz vo stvrtok medzi prvymi startoval nas kamarat Kuba s Jitkou - poslusnost predviedli za peknych 88 bodov.

piatok -  rano prebehlo losovanie stop, kde startovala Iva s Chirou, isli na stopu ako prvi. V priamom prenose ale aj z compu sme mali moznost sledovat ich stopu. Bohuzial 50 krokov pred osobou zasiahli nepredvidane okolnosti a stopu nedokoncili.

Piatocny podvecer uz patril nam s Chesterom, ako predposledni sme nastupili na poslusnost a obratnost. Vylosovane poradie cvikov nam vyhovovalo, Chester sa stihol skoncentrovat a predviedol poslusnost za 99 bodov. Pred MS sme niektore cviky spresnovali a zrychlovali a vysledok sa dostavil. 

Sobota - pocasie bolo zamracene, pofukoval vietor co mohlo byt prinosom pre vsetkych ktori nastupovali na plochu. v rannych hodinach nastupovali na plochu Kubik s Jitkou. Na parkovisku sme ich popluli a popriali dobry vietor do nosa. Ako greenhorn sa vyznamenal krasnymi 180 bodmi. Velmi sa tesime z uspechu a k ziskaniu celkovo 9. miesta na MS.  Sobota dalej plynula volne, vecer sme si spravili splocensky vecer v kepme. Niektori mali uz vsetky discipliny skoncene, diskutovali sme o ich uspechoch alebo sklamaniach. Prichadzali dalsie vysledky a ocakavania z Chesterkovej plochy stupali. Bol to obrovsky tlak, ale dolezite bolo sa plne skoncentrovat a pripravit na plochu. 

Nedela - rano chladne, ale bezoblacne, vietor ziadny. Prechadzka spojena s namocenim sa do jazera a potom uz len cesta do base. prihlasili sme sa hodinu pred startom, vzapäti sme spolocne s doprovodnou osobou odchadzali smerom do hor na plochu.  Jitka, Iva, Lada a Sarka ako podpora isli s nami. Chestera som uviazala pod startom o strom a cakali sme kym dokonci pracu Holandska pretekarka. Bola uspesna, comu nasvedcovali ovacie od jej kolegov. Potom uz bol rad na nas. Absolutne strucne informacie, nebolo potrebne sa nic pytat, len objasnit taktiku a ist do plochy. Vybrala som si postup terenom smerom dolava a pri hranici nahor, samozrejme pokial by sa nejakym zazrakom pohol vzduch budem sa tomu prisposobovat. Bolo mi jasne, ze v tomto terene su prave kvality Chestera vyhodou. 

Plocha bola prerastena pichlavymi krikmi a malincim, vyschlym obrovskymi papradim. Uz prve vyslanie znamenalo nalez osoby. Chester si urobil obluk asi 40 metrovy a znacil uz za behu osobu . Druha osoba nedala na seba dlho cakat, na lavej hranici (vyschle koryto potoka) bola studna a v nej leziaca osoba. Chester oznacoval zhora, ale ako som prisla blizsie skocil za osobou. Prvy vyskok zo studne bol asi bolavy, narazil si hrudnik, uz som si hladala kadial za nim vleziem, ale druhym skokom sa dostal hore. Rychlo som ho obzrela, ci nema nejake zranenie a  pokracovali sme hladanie smerom nahor, az po vrchnu hranicu, lava hranica terenu sa prudko zvazovala nadol, Chester zabiehal mnou urcenym urcenym smerom do pichlavych krikov.

Ako vzdy ked sa dlhsie nevracia, predpokladam ze pracuje na osobe. Aj tak bolo, z dialky sa ozvalo stekanie, stastim bolo, ze som to mala dolu kopcom, aj tak to trvalo dlhsie. Najblizsie si do vybavy na plochu musim zaobstarat malu macetu, na presekavanie terenu  . V tu chvilu som vedela, ze Chesterova praca by mohla byt ohodnotena peknymi bodmi.Aj tak bolo, dostali sme 194 bodov, co bolo najviac zo vsetkych pretekarov. Z plochy sme odisli stastni, ze sa nam podarilo nielen splnit limit, ale aj ziskat najvyssie ocenenie za nasu pracu. O svoju radost sme sa okamzite podelili so svojimi priatelmi, ktori maju najvacsiu zasluhu na nasom uspech!!!!

Spaleniste - týždeň plný nasadenia

Brno - Moravia cup 2015       1. miesto RH FLB - 285 bodov

A: 188 bodov B: 97 bodov

Je to už tretí krát, čo sme nastúpili ako náhradnící, a predviedli výkon hodný majstra. Naša cesta do Brna nebola vôbec jednoduchá Aj napriek možnosti dostaviť sa neskôr, teda štartovať ako poslední pred háravkami, mali sme čo robiť predierať sa medzi posádkami polície a colnej správy, ktorí nás ošklbali o balík peňazí. Z hľadiska nervozity pred štartom to bolo celkom pozitívne odreagovanie sa, ale trošku drahé. Na štarte  nás čakala Ch. Kranz rozhodkyňa z Rakúska s pomocníčkou, ktorá nám v krátkosti predostrela mapku s terénom. Padla voľba postupu stredom, nakoľko terén nebol široký. Chester si pekne overil obidva rohy a začiatku, po chvíli označil prvého figuranta v strede terénu v zhorenom bunkri. Nasledovali dlhé minúty hľadania bez nálezu. Chester už aj chvíľami krátko protestoval, mal skrvavený jazyk ,ale nakoľko je to psík poslušný, bežkal dalej. Druhá osoba nás čakal asi po dvesto metroch schúlená pod stromom v krikoch. Na konci terénu som sa rozhodovala podľa smeru pohybu vzduchu, lebo o vetre sa nedalo hovoriť. Nebola to šťastná voľba, ale aj napriek tomu nás Chester nenechal na pochybách, že to vie. Označenie tretej osoby prišlo 5 minut pred koncom hľadania, osoba ukryta za valom v nepríjemnom ostatnatom kríku. Záverečné hodnotenie nám urobilo veľkú radosť, 188 bodov bolo zaslúžených a bolo povzbudením pre dalsiu disciplinu, poslušnosť. Poslušnosť bola na betónovej ploche medzi dvoma ruinovými budovami, čo bolo veľmi zaujímavé, počas celej poslušnosti pršalo, čo robilo mnohým psíkom problém zaujať polohu v sede. S Chesterom sme to dotiahli do víťazného konca, až na rozbitý aportovací predmet a pár bodliakov v srsti sa nič závažné nestalo. Vlastne stalo, boli sme bohatší o veľa nových skúseností a chudobnejší o pokuty .

2012

Donovaly XX.ročník Memoriál MUDr. Mistríkovej  24.8.-26.8.2012

1. miesto RH TA - 279 bodov .

A: 190 bodov B: 89 bodov 

Medzinárodné majstrovstvá Slovenska záchranárskych psov so zadaním skúšky podľa IPO R

Z pozície pozorovateľov sme sa vo štvrtok po odhlásení jednej účastníčky dostali do pozície pretekárov. Vyskúšali sme si aké to je zachraňovať ľudí z ruinoviska motorestu.

Chester sa po nie celkom vydarenej poslušnosti v piatok – 89 bodov – musel sústrediť na ruinu, kde nastúpil ako posledný – náhradník. Keďže sme sa nedostali pretekať na B-čkový les, prihlásili sme sa na voľné miesto v ruine podľa RH TA. Pani rozhodkyňa CH. Geritzer nás už očakávala v rozpálenej ruine zhoreného motorestu. Večer sa tu konala párty po skončení ktorej zostali dvaja ľudia nezvestní. Bohužiaľ v noci bolo zemetrasenie a veľká pravdepodobnosť je, že zostali v  zborenej budove. Po stručnom vysvetlení plánu budovy, sme s Muchom nastúpili na hľadanie zo zadnej strany budovy. Netrvalo dlho a Mucha označil prvého z nezvestných v tmavej miestnosti pod schodami zaspal na regáli. Po označení nám bolo povolené pokračovať v práci od miesta nálezu. Mucha poctivo prehľadával jednu miestnosť za druhou. Po chvíli označil druhú osobu pod zborenou strechou. Tento mladík mal šťastie, že zostal uväznený medzi kamením a len zľahka zavalený dverami a doskami. Pani rozhodkyňa bola zvedavá, ktoré miesta ešte nie sú prehľadané a trvala na pokračovaní v práci. Chester sa vrhol opätovne do terénu, musela som ho odvolať nazad a vyslať na zborenú strechu. Preskúšanie ovládateľnosti patrí medzi dôležité kritériá v hodnotení práce. Tým sa naša práca skončila.  Prísna pani rozhodkyňa nám udelila 190 bodov a ohodnotila Chesterovu ako najlepšiu prácu v ruine. Po súčte bodov sa nám ušlo prvé miesto podľa RH TA.

Okrem nás sa v Donovaloch boli potrápiť aj :

Časový plán bol pre Beatu dosť nadupaný, začínala ako prvá s Arturom špeciálnou prácou v piatok o 8 hod. Terén čo sa črtal pred nami vyzeral dosť ťažký, na A-čkovú skúšku neprimeraný. Pravá strana rúbanisko, ľavá strana les s čučoriedčím, malinčím a inými kríkmi. Artur po  vyslaní vpravo sa s chuťou pustil do hľadania. Bohužiaľ po 20 min hľadania sa im podarilo nájsť len jedného figuranta v rúbanisku asi 20 metrov od stredovej osi na 100 metrovej hranici. Druhá osoba zostala v lese na začiatku. Smutní sme sa presunuli na lúku kde prebiehala poslušnosť. Poslušnosť predviedla dvojica vcelku dobrú, až na začiatočnícke chyby psovoda. Ale ponaučenie do budúcna.

Veronika s Akou mali špeciálnu prácu v sobotu o 16,15 hod. Po nie veľmi priaznivom priebehu plošného vyhľadania prišli na radu Ečkari, ktorí to vybavili veľmi rýchlo. Figurant vydráždil a ušiel do terénu. Pre Aku to nebol absolútne žiadny problém, štekačka bola výrazná. Dostala krásnych 97 bodov, najlepšie práca  podľa FLE. Poslušnosť v nedeľu o 10,30 hod. zvládli spoločne za 87 bodov, zasa to bol psovod, ktorý pripravil Aku o body. Ale ako sa hovorí, človek sa učí na vlastných chybách.

Majstrovstvá Rakúska podľa IPO R – Villach 23.-25.3.2012 

Z pozície náhradníkov sme sa dostali do  štartovnej listiny a plní nedočkavosti sme vyrazili do Villachu. Bola to naša prvá previerka po zmene skúšobného poriadku. Chester sa zaradil do zoznamu podľa FLB a Laffe si išla odskúšať  ruinu RH TA.

V piatok nás čakala poslušnosť a to hneď za sebou pod prísnou kontrolou Astrid Laner z Talianska. Ako prvá nastúpila Laffe. Poslušnosť a obratnosť v jednej jednotke zvládla celkom dobre, až na stratu koncentrovanosti pri chôdzi, ktorú sme si vylosovali ako poslednú. Najväčším problémom bol rottweiler v skupinke osôb.  Ale aj napriek tomu bola to druhá najlepšia poslušnosť v kategórii TA, dostali sme 89 bodov.

Chester prišiel na radu hneď po nej, ten už vedel o čo sa jedná. Vždy nám prospeje, ked ide ako prvý do odloženia. Trocha napätia z neho opadne, tak tomu bolo aj teraz. Za neustáleho kvíkania som sa od neho vzďalovala. Poradie cvikov bolo celkom dobré, chôdza ako pri Laffe posledná.  Tentokrát sa rozhodol trochu sa pohrať pri ovládateľnosti na diaľku. Cestou ku kuželu si to prudko zvrtol doľava a vyrazil na prvý stôl podľa svojho rozhodnutia. Dobre zareagoval na povel ľahni už keď bol  2 metre od kužela smerom tahet. Potom už všetko pokračovalo podľa odlosovaného poradia. Konečných 94 bodov bolo pre nás výborným štartom.

Sobota bola v znamení Chesterovej špeciálky. Terén bol neznámy, podľa správ z predošlého dňa veľmi nepríjemný hlavne pre psovodov .  Krátkou chôdzou sme sa dostali k štartu, kde nás čakala pani rozhodkyňa Resi Gerritsen  z Holandska. Rozhodla sa, že si dá ešte kávičku s koláčikom, takže musíme čakať. Mucha uviazaný o strom a ja usadená na pňoch stromov.  Chester podľa zvyklostí dostal do tlamy tlmič a išli sme na začiatok nášho spoločného pôsobenia.  Terén bol tak členitý, že nebolo inej možnosti ako postupovať po stredovej osi a vysielať Chestera na strany. Usporiadatelia vybrali  terén hodný MS, dosť prudké svahy po celej dlžke 300 metrov tak na pravo ako aj vľavo. Prvého figuranta sme sa dočkali asi po 150 metroch už dosť pre Chestera prehľadaného územia. Výhodou bola veľmi dobrá viditeľnosť, čiže už som dopredu vedela, že pracuje na figurantovi a tak som čakala na štekanie. To aj po chvíli prišlo, ale pri pohľade na kopec, ktorý musím zdolať sa mi zatmelo pred očami. So zaťatými zubami, aj kvôli boľavej ruke, som sa driapala po štyroch do kopca. Druhý pomocník ležal na hranici 300 metrov opäť na tom najprudšom kopci. Tretí figurant nedal na seba dlho čakať, ležal v dosť hustej smrečine, dá sa povedať priamo na pochodovej osi smerom dolu. Zabudla som napísať, že pohyb vzduchu nebol žiadny, Chester už prebeho vedľa neho asi na jeden meter, ale do nosa ho nedostal.  Konečne sme sa mohli vrátiť medzi civilizáciu. Pani rozhodkyňa bola Chesterovou prácou veľmi nadšená, škoda jeho prieniku pod celtu pri druhom figurantovi. Za našu prácu sme dostali 188 bodov. Musím povedať že som veľmi hrdá na Muchu, lebo obehať (oblietať)tak náročný terén nebola sranda.

V nedeľu o 12,10 nás čakala ruina na mieste vyhradenom pre stavebný odpad. Rozhodca z Japonska bol veľmi príjemný, asi preto že sme si nerozumeli ani slovo. Ale tlmočník vedel o čo ide. Dvaja figuranti založení na ploche plnej odpadu, betónových skruží....čakali na odhalenie. Laffe, samozrejme nezabudla prebádať aj územie navyše. Prvý figurant nás čakal pod plechovou strieškou asi vo výške 2,5 metra. Štekanie prišlo asi po 3 minútach hľadania.Druhý figurant ležal v betónovej skruži zavretej plastovým krytom. Jednoduché na pohľad. Po vyprostení druhého figuranta k nám pristúpil tlmočník a pýtal sa nás ako by sme pokračovali. Vedela som kde ešte Laffé neprehľadala ruinu, tak sme pokračovali v prehľadávaní. Až na pokyn rozhodcu sme prerušili prácu. Laffe dostala za slabšiu štekačku ohodnotenie 150 bodov, ale spokojné sme odchádzali so skúškou vo vrecku

2011

Skúška IPO R-TA 8.10.2011 Varín - rozhodca Andrea Adamčiaková

Prvý októbrový víkend (1. - 2.10.2011) sme strávili v nádhernom prostredí Ranča pri Striebornom jazere v Galante. V rámci prvého festivalu psích športov - DogFest Galanta 2011 sme mali príležitosť odprezentovať našu brigádu a záchranársku kynológiu prostredníctvom ukážok a informačného stánku. Počas dvoch dní prebiehali súťaže a skúšky v menej tradičných kynologických športoch - dogfrisbee, dogdancing, trickdogging a v prestávkach sme vystúpili my s ukážkou záchranárskej kynológie. Celkovo sme sa predstavili v troch vstupoch - v sobotu doobeda a poobede, a v nedeľu na obed. Počas oboch dní sme v našom info stánku poskytovali informácie nielen o záchranárskej kynológii, ale aj o pripravovanom mikulášskom preteku, podarilo sa nám nadviazať spoluprácu s firmou Vetis, ktorá dodáva kynologické pomôcky a krmivá, zoznámili sme sa s ľudmi, ktorí sú "psíčkarmi" dušou aj telom a v neposlednom rade sme stihli v krásnom počasí a príjemnej atmosfére posedieť, podebatovať a nabrať sily do našich ďalších aktivít. Medzi sobotňajšími ukážkami sme ešte stihli absolvovať tréning v sereďskom kaštieli, kde sme sa stretli aj s reportérom portálu www.rescueonline.sk, ktorý o nás pripravil krátku reportáž. Večer sme strávili vo VIP stane pri bohato prestrených stoloch a družnej debate. V nedeľu ráno ešte niektorí z nás stihli absolvovať stopy, mali sme konečne čas pozrieť si aspoň niečo z prebiehajúcich súťaží a po ukážkach sme sa pomali začali chystať na odchod.

Memoriál O. Kráľovej-Mistríkovej záchranárskych psov - Donovaly- 1.-4. 9. 2011 - 1. misto IPOR FLB

286 bodov

Chester  A :191 bodov -  rozhodca D. Sedlák ml. 

                 B:  47 bodov – rozhodca  K. Pavlík

                 C:  48 bodov -  rozhodca   K. Pavlík 

Lafe – IPO  RHE T  -    A:  93 bodov  - rozhodca Haak

                                        B 100 bodov - rozhodca Haak   

  Pretek sa pre nás začal už vo štvrtok, keď bola možnosť potrénovať si na krásnej zelenej lúke na Donovaloch. Technický doprovod nám robila ako už niekoľkokrát predtým Hela s malou Sisi. Časový rozpis nám určil ako prvú disciplínu v piatok poslušnosť o 9 hod. a špeciálnu prácu o 14 hod. s Chesterom. Poslušnosť s Chesterom je vždy plná očakávania, čo si vymyslí, alebo či zostane pri klasike, t.j. aport najskôr odniesť na overenie k rozhodcovi. Neviem prečo, ale stále máme šťastie na obrovských rozhodcov a s tými sa Mucha moc nemusí. Musím skonštatovať, že to prebehlo veľmi dobre. Ďakujem Mucha, že si asi zabudol vystrájať. Nasledoval oddych a čas pripravovať sa na poobedňajšiu prácu v lese. A tu to bolo neočakávane veľmi zaujímavé....

Vyhľadanie na ploche sme začali včas hlásením stručným vysvetlením terénu zo strany rozhodcu. Chester poctivo prehľadal začiatok lesa na ľavej strane, kde po pár sekundách vyštekal prvého pomocníka. Pokračovali sme takto postupne ďalej, až sa Chester  niekde v diaľke pozabudol. Pán rozhodca bol netrpezlivý, ja pravdupovediac tiež, lebo na tak dlho ešte nikdy na ploche nezmizol. Po pár minútach čakania, som sa rozhodla konať a Chestera zavolať naspäť.  Po prvom zakričaní „Chesteeer“ sa nič nedialo, preto som to ešte raz zopakovala. Potom sa z lesa ozval ľudský hlas „ano“, začudovane som pozrela na rozhodcu a pýtala som sa, či máme v lese pomocníka menom Chester. Ten tak isto nevedel, čo sa deje. Za chvíľu sme mali možnosť zazrieť aj človeka,  bol to pomocník. Už som mala najhoršie možné predstavy, že Mucha odišiel od neho. Vzápätí sa zjavil aj milý Chesterko, značne zadýchaný. Figurant na otázky zo strany rozhodcu, rozhodne mooooc nasr....ho odpovedal, že počul svoje meno a tak sa pobral z úkrytu von. Volal sa Peter, a to je naozaj moc podobné. Po dlhšej chvílke uvažovania, nám dal rozhodca na výber, pokračovať v hľadaní – mali sme  8 minút do skončenia limitu a len jedného figuranta na listine vyštekaných- alebo zopakovať si to od začiatku po skončení všetkých špeciálok.  S niečím takým som nerátala, po chvíľke rozmýšľania som sa priklonila k druhej možnosti. O dve hodinky si hľadanie zopakovať. Chvalabohu Chester patrí k tým jedincom, ktorí dokážu oddychovať a využil tento čas na spanie a nabranie nových síl.  O  cca dve hodinky, sme sa postavili na štart plochy. Hľadanie prebiehalo podobne ako v prvom kole, ale na začiatku figurant nebol.  Keď sa Mucha vracal z jednej mnohých okružných jázd nazad, zrazu sa začal podozrivo točiť asi meter od mojej postupovej osi. Razantne označil prvého figuranta. Výborne, prvý figurant bol niečo za hranicou 50 m. Postupovali sme meter za metrom ďalej, druhý figurant čakal na Muchu po 200 metroch na pravej strane prehľadávanej plochy,bol náš dobre známy Peter,  a posledný po 250 metroch za spadnutým stromom. Tým sa práca pre nás skončila, s výborným ohodnotením.  Bol to dôvod na radosť a konečne možnosť na oddych.

29.6.- 3.7.2011 - Majstrovstvá sveta záchranárskych psov - Belgicko 

Naša dlhá cesta na MS sa začala dávno pre termínom úvodného ceremoniálu v Belgickom Chastre. Aj napriek tomu, že Chester splnil limit MS na dvoch turnajoch, bolo potrebné pristúpiť ku kozmetickým úpravám. Samozrejme sa to netýkalo jeho srsti, ale správania. Najťažšia úloha bola umlčať ho počas cvičenia a pristúpiť k nácviku poslušnosti, ale aj obratnosti len pomocou potravy. Pre mňa to bolo každodenné nasadenie, nehľadiac na dážď, slnko, komáre, či iné potvory, ktoré sa nám stavali do cesty.  Chester na dlhú dobu zabudol na večeru pri "sviečkach".  Vďaka môjmu kolegovi, ktorý trápi futbal v Zlatých Klasoch sme boli nie raz navodiť štadiónovú atmosféru v prestávke futbalového zápasu. Hela s boľavými krížami nám urobila zlú pani rozhodkyňu. Mohutný Miro jej asistenta a Veronika s Akou baletili v pozadí. S blížiacimi MS sa zhustili aj dni tréningu na ploche, vlastne dva týždne pred odchodom to bol každý deň. Tu už boli zapojení nielen kamaráti z BKZB, ale aj ich rodinní členovia. Tak sa do akcie dostal aj najmladší z rodu Lipovských, ktorý si to užíval s mamou Ivetou a aj s otcom vo vysokej tráve. Najťažšie bolo ho na pár sekúnd umlčať . Prípravu sme zavŕšili na Šintave, celodenným tréningom. Po dlhej a hlavne horúcej ceste sme dorazili do Chastre, ktoré nás privítalo kvalitnou búrkou. Prvý oficiálny deň šampionátu začal hromadným prihlasovaním družstiev a veterinárnou kontrolou. Poobede sme mali stretnutie team leadrov v ťažko nájditeľnom hoteli, pokračovalo sa ukážkami na hlavnom cvičisku. Predvádzací psovod na poslušnosti zjavne nepoznal skúšobný poriadok, pán rozhodca v stručnosti povedal ako si predstavuje prevedenie jednotlivých cvikov. Na obratnosti nás čakalo ešte väčšie prekvapenie v podobe psovodky, ktorá bola zodpovedná za kabaretný program. Myslím si, že na tak veľkom podujatí by  organizátori mali vybrať psa aj so psovodom, ktorý korektne predvedie jednotlivé cviky. Na programe bol oficiálny úvodný ceremoniál v podobe sprievodu cez obec s príhovorom na krásnom nádvorí miestnej radnice. Po skončení oficialít sme sa osviežili silným domácim pivom.Po krátkom tréningu medzi stanmi sme sa pripravili na večerné losovanie. Štartovné číslo 26 nám zabezpečilo vo štvrtok prvú obratnosť spomedzi všetkých zúčastnených, hm strata možnosti vysledovať, na čo si treba dávať pozor pri cvikoch, v piatok o 17 hod. poslušnosť a v sobotu medzi poslednými špeciálka. Losovanie trvalo do neskorého večera, po skončení sme si išli usporiadať myšlienky, Chesterovi som ešte ukázala miesto, kde nastúpi ako prvý na pľac. Po celonočnom pršaní sme nastúpili o 7,15 hod. na prvú previerku. Celá obratnosť prebehla celkom dobre, Chester si počas cvikov udržal štekanie v hrdle, ale pri hodnotení už bol ako samopal. Pán rozhodca z Rakúska nám pridelil 41 bodov. Nakoľko nebola možnosť potrénovať si prekážky, celkom sa Chesterovi podarilo všetko úspešne zdolať. Nasledoval pre nás voľný zvyšok dňa. Navštívili sme ruinovisko, kde úspešne psy zdolávali jeden úkryt za druhým. Počasie sa medzitým umúdrilo a slnko pridalo na grádoch. O pár kilometrov ďalej bola plocha určená na prehľadávanie. Prvý rýchly pohľad vzbudil vo mne celkom dobrý dojem.  Pekný listnatý les, široká stredová cestička. Viac mi nebolo ppovolené vidieť. Na mieste odkiaľ som pozorovala prácu ostatných, vlastne len ich chrbty nefúkal žiadny vietok a inak tomu nebolo ani ďalej, čo sme neskôr počuli od psovodov, ktorí už prešli celú plochu alebo jej časť.  Prvý deň skončil veľkým prekvapením, z 15 psovodov na ploche neskončil ani jeden pozitívne. V piatok nás čakala poslušnosť neskoro poobede, takže moja zvedavosť nás doviedla opäť k ploche, kde sa snažili ďalší psovodi s rôznymi rasami psov nájsť 3 figurantov. Viedli sa rôzne diskusie priamo medzi organizátormi na ploche, chvalabohu hovorili aj v angličtine, takže som vyrozumela, že psy neodbiehajú potrebnú vzdialenosť. Divné, aby z 30 psov boli všetcia kondične a aj psychicky neschopní hľadať. Prácu mali za sebou aj českí psovodi, ktorí tiež nechápali, čo sa deje. Plochu sme opustili nie veľmi optimisticky naladení. Ale čakala nás poslušnosť, ktorej sme venovali v našej príprave najviac času. Po rýchlom vyvenčení sme sa pripravili na vstup do arény. Moja nervozita začala gradovať, nevšimla som si, že nás už čaká druhý psovod pred pánom rozhodcom. Ten nás s úsmevom pozval k sebe. Rýchla kontrola chipov, Chester stačil raz šteknúť, ale rozhodujúce bolo, že som musela ísť do stanu losovať. To bol moment keď prestal havkať. Ako prvý cvik sme mali odloženie v ľahu, tu si stihol bleskovo prezrieť celé obecentstvo, potom sme sa plazili, aport  ponúkol pomocnej rozhodkyni a celá naša poslušnosť sa ďalej dobre pominula a skončila ohodnotená 39 bodmi. Na škodu Chester nedokáže odovzdať svoju tréningovo dobrú poslušnosť naostro, ale aj tak mu ďakujem, že si ma nevychutnal viac. Mala som možnosť vidieť viac poslušností, keď si psíky trochu zahrávali s nervami svojich pánov. Teraz už sme sa museli naplno sústrediť na ďalší deň, ktorý som si nemyslela, že bude až taký ťažký. Celý tábor žil v očakávaní prvého psovoda so psom, ktorý splní limit. Pri oddychu pred stanom sa zastavovali ľudia, ktorých som ani dobre nepoznala a pýtali sa kedy ideme s Chesterom do lesa. Po dvoch dňoch plocha nenašla pokoriteľa. Hneď skoro ráno sme vyrazili do lesa, nakoľko mala štartovať minuloročná majsterka sveta so svojim maliňákom. Počasie bolo ako po iné dni, slnečno, bezvetrie, len sporadicky veľmi slabo niečo fúklo. Aj napriek veľkému nasadeniu sa ani Nemke nepodarilo nájsť všetkých figurantov.  Zvedavých ľudí za psovodom stále pribúdalo, skoro ako na manifestácii. Všetci mlčky čakali, či sa neozve štekanie. Češi mali ešte jedného psovoda v tento deň. Jediný pes, ktorý bol pri všetkých troch figurantoch, ale nevydal zo seba ani hláska....??? 15 hodina bol náš čas nástupu, Chesterovi som ako vždy strčila tlmič medzi zuby a vybrali sme sa k rozhodkyni cez dlhý špalier ľudí nahlásiť našu pripravenosť na hľadanie. Chester po vytiahnutí tlmiča chcel podať hlásenie za mňa, ale na príkaz rozhodkyne ho dostal nazad. Po stručnom vysvetlení a zaželaní šťastia sme začali pracovať. Nakoľko vietor nepomohol, bolo jedno na ktorú stranu najskôr pobeží. Vzorne obehol oblúk s veľkou rezervou vpravo potom následne aj vľavo a pokračovali sme po širokej ceste ďalej. Až priamo v teréne som videla rôznorodosť terénu, resp. jeho podkladu. Veľmi ťažko sa mi  aj s odstupom času hodnotí čo sa stalo, resp. nestalo, ale jednoducho za 20 min. sme nenašli ani jedného figuranta.  Časový  limit nám nestačil na prehľadanie celej plochy. Odchádzali sme smutní, ale hlavne so zmiešanými pocitmi. Nedeľa bola pre nás dňom voľna, niektorí psovodi ešte museli potrápiť svojich zverencov poslušnosťou alebo obratnosťou.   Tieto MS sa určite zapíšu do histórie tučnými písmenami,  nebol vyhlásený majster sveta na ploche a z 50 prihlásených nikto nesplnil limit. Aj napriek tomu, že sme boli z našej početnej skupiny sami, cítili sme podporu zozadu zo vzdialeného Slovenska.